Čo je ignorácia? Je to niečo, čomu by sme sa mali vyvarovať, aby sme boli lepšími, alebo je to nástroj, vďaka ktorému môžeme byť lepším človekom? Túto otázku som si začal klásť koncom novembra 2022, kedy som sa rozhodol, že si založím blog.

Myslím, že na prvý dojem každému z nás slovo ignorácia evokuje negatívny aspekt pri snahe o komunikáciu či pri riešení problémov. Ignorácia je niečo, s čím sa stretne každý človek na prakticky dennej báze. Je dobré uvedomiť si, že takisto, ako sme ignorovaní, rovnako tak ignorujeme aj my. Samozrejme, možno neignorujeme skutočnosti, ktoré by iní ignorovali a naopak. To však nič nemení na veci fakt, že koncept ignorácie sa dá chápať ako nástroj.

Z latinského ignorare, nevedieť, môžeme vyvodiť, že význam ignorácie je nevedieť či neochota vedieť. Ako však vedieť, čo chceme a nechceme ignorovať, respektíve čo chceme alebo nechceme aby nebolo ignorované?

Vedomá a nevedomá ignorácia

Denne sa dostávame do kontaktu so stovkami udalosťami, z ktorých väčšinu z nich ignorujeme. Vedome alebo nevedome. Aký je medzi tým rozdiel? Nevedomá ignorácia, častejší variant ignorácie, spočíva v tom, že podvedomo filtrujeme informácie a podnety, ktoré vyhodnotíme v zlomku sekundy ako nepotrebné. Môžeme tu pridať aj napríklad zabúdanie. Každý človek nevedomo ignoruje rôzny počet podnetov, ktoré prijíma. Preto tento druh ignorácie nemožno ovplyvniť, alebo len veľmi ťažko (napríklad trénovaním mysle). Snaha o neignorovanie akéhokoľvek podnetu je veľmi zložitá a vyžaduje veľa energie na vedomé spracovanie, čo súvisí s inteligenciou daného človeka.

Aj keď by sme si mohli povedať, že predsa spracúvam všetky podnety, ktoré prijímam — nie je to tak. Čísla poznávacích značiek okolidúcich áut, počet poschodí budov, ktoré vidíme, titulky článkov, ktoré nás nezaujímajú, reklamné pútače na zastávkach hromadnej dopravy. Všetky tieto a mnoho ďalších podnetov prijímame a vieme, že keby sme chceli, tak môžeme neignorovať, no podvedomo sa tieto nepotrebné informácie odfiltrujú, aby sa mozog zbytočne nezahlcoval.

Vedomá ignorácia, na druhej strane, je podľa môjho názoru — rovnako tak ako vedomá neignorácia — omnoho náročnejšia na mozog. Pod pojmom vedomej (ne)ignorácie myslím koncept toho, že dokážem spracovať podnet, ktorý môže byť už vedome alebo nevedome neodfiltrovaný a až následne sa rozhodnúť, ako budem s touto informáciou ďalej pracovať a či budem na podnet reagovať alebo nie.

Ak už podnet spracujeme a aktívne vnímame možnosti reakcie na tento podnet, sú to väčšinou práve dve možnosti: buď reagovať, alebo nereagovať. A častokrát, ak už vedome vynaložíme energiu na spracovanie takéhoto podnetu, sa rozhodneme reagovať aktívne (odpoveď na otázku, ktorú nám niekto položil, odpoveď na urážky, spracovanie a zapamätanie si podstaty čítaného textu, vyjadrenie sympatie u človeka, na ktorom nám záleží a cítime citovú nepohodu na jeho strane...). Schopnosť ignorovať takto spracované podnety klesá priamoúmerne s tým, ako moc nás podnet ovplyvní citovo. Ak je to podnet, ktorý v nás vyvoláva šťastie, je náročné neignorovať to a prejavíme to úsmevom na perách či vnútorným potľapkaním sa po rameni, alebo naopak, pri podnete negatívnom, napríklad urážka, máme častokrát tendenciu opätovať urážku či brániť sa voči urážkam alebo falošným obvineniam. Pretože sme ľudia, máme egá a sme sebeckí. Podvedome nechceme byť tými, na ktorých niekto hovorí klamstvá či urážky a preto nedokážeme takýto podnet ignorovať.

Pre mňa sila spočíva práve v uvedomení si priorít vzhľadom na to, čo je a čo nie je dôležité a čo by sme mali a nemali ignorovať. Práve spomínané urážky či falošné obvinenia sú krásnym príkladom toho, kde je vidieť či človek dokáže vedomo ignorovať podnety, ktoré by mal ignorovať aj napriek svojmu egu či sebeckosti. Vedieť uvedomiť si, že reagovanie na takéto negatívne podnety spôsobuje vo výsledku rozhorčenie a vnútorný nepokoj nás samých, čo má dopad na to, ako nás vníma okolie a ako sa vnímame my sami. Naše sebavedomie je to, čo treba budovať a schopnosť vedomo ignorovať je podľa môjho názoru jeden z najdôležitejších nástrojov pre budovanie sebavedomia.